Sečovčan
Slovenčina
upraviťVýslovnosť
upraviť- IPA: [sɛt͡ʃɔvt͡ʃan]
Etymológia
upraviťZ pôvodne slovienskeho (slovenského) názvu Seč (v latinských písomnostiach uvádzané v maďarizovanej podobe Zeech, v 13. – 15. storočí), ktorý mohol byť osobným alebo rodovým menom a z ktorého sa postupne v 12. – 13. storočí vyvinul slovenský nárečový názov Sečovci (písomne zaznamenaný ešte aj v 15. storočí), neskôr Sečovce[1] a pridaním prípony -čan.
Podstatné meno
upraviť- rod mužský
Skloňovanie
upraviťPád \ Číslo | Singulár | Plurál |
---|---|---|
Nominatív | Sečovčan | Sečovčania |
Genitív | Sečovčana | Sečovčanov |
Datív | Sečovčanovi | Sečovčanom |
Akuzatív | Sečovčana | Sečovčanov |
Lokál | Sečovčanovi | Sečovčanoch |
Inštrumentál | Sečovčanom | Sečovčanami |
Význam
upraviťReferencie
upraviť- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Pôvod Sečoviec. In ORDOŠ, Ján (Ed.). Sečovce. 2. vyd. Prešov : L.I.M., 2009. ISBN 80-968043-8-3, s. 33.
- ↑ Zoznam periodickej tlače : Sečovčan. Bratislava : Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2007 [cit. 2014-11-17].
- ↑ Výpis z evidencie občianskych združení : SEČOVČAN. Bratislava : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 2007 [cit. 2014-11-17].